Systém písma
Staroanglická abeceda
Staroanglická abeceda vychádzala z latinskej abecedy a doplnila ju o písmená ako ash (æ), eth (ð), thorn (þ) a wynn (ƿ). Rané texty používali aj anglosaské runy, zatiaľ čo moderné študijné vydania často pridávajú makróny a bodkované písmená, aby objasnili dĺžku samohlások a výslovnosť.
A
a · /ɑ/
A s makrónom
ā · /ɑː/
Ash
æ · /æ/
Ash s makrónom
ǣ · /æː/
B
b · /b/
C
c · /k ~ tʃ/
D
d · /d/
Eth
ð · /θ ~ ð/
E
e · /e/
E s makrónom
ē · /eː/
F
f · /f ~ v/
G
g · /ɡ ~ j ~ ɣ/
H
h · /h ~ x ~ ç/
I
i · /i/
I s makrónom
ī · /iː/
L
l · /l/
M
m · /m/
N
n · /n/
O
o · /o/
O s makrónom
ō · /oː/
P
p · /p/
R
r · /r/
S
s · /s ~ z/
T
t · /t/
Thorn
þ · /θ ~ ð/
U
u · /u/
U s makrónom
ū · /uː/
Wynn
w · /w/
X
x · /ks/
Y
y · /y/
Y s makrónom
ȳ · /yː/
Počítanie
Staroanglické čísla
Porovnajte normalizované rímske číslice s reprezentatívnymi tvarmi staroanglických základných čísloviek. Tvary čísloviek sa môžu líšiť podľa rodu, pádu, nárečia, rukopisu a vydania.
Ako to funguje
Ako funguje staroanglická gramatika
Stará angličtina vyjadrovala úlohu slova vo vete koncovkami, takže podstatné mená, prídavné mená, zámená aj slovesá menili tvar oveľa častejšie ako v modernej angličtine.
Štyri hlavné pády
Koncovky nominatívu, akuzatívu, genitívu a datívu ukazujú, akú funkciu majú podstatné mená, prídavné mená a zámená vo vete.
Gramatický rod
Podstatné mená patria do mužského, ženského alebo stredného rodu a súvisiace slová menia koncovky, aby sa s nimi zhodovali.
Silné a slabé slovesá
Silné slovesá často menia kmeňovú samohlásku, kým slabé slovesá tvoria minulý čas zvyčajne dentálnou príponou.
Preskúmajte krátku frázu
Vyberte slovo z tradičného staroanglického pozdravu a zistite jeho tvar a úlohu vo vete.
wes · buď
Imperatív slovesa wesan v druhej osobe jednotného čísla vo význame byť.
“ Wes þū hāl ” — Buď zdravý.
Vývoj
Od anglosaského Anglicka po strednú angličtinu
Sledujte starú angličtinu od jej raných regionálnych podôb cez literárnu západosaskú tradíciu až po zmeny, ktoré sa zrýchlili po normanskom dobytí Anglicka.
okolo 450 – 850 n. l.
Raná stará angličtina
Západogermánske variety, ktoré do Británie priniesli Anglovia, Sasovia a Jutovia, sa vyvinuli do regionálnych staroanglických nárečí. Rané písomnosti používali runy aj upravenú latinskú abecedu.
okolo 850 – 1066 n. l.
Neskorá stará angličtina
Západosaské nárečie dominuje v zachovaných literárnych rukopisoch, kým mercijské, northumbrijské a kentské nárečia zostali dôležitými regionálnymi variantmi.
okolo 1066 – 1150 n. l.
Prechod k strednej angličtine
Po normanskom dobytí Anglicka kontakt s francúzštinou a ďalšie vnútorné zmeny pretvorili slovnú zásobu, pravopis a skloňovanie, čo viedlo k vzniku strednej angličtiny.
Porovnanie
Stará angličtina a moderná angličtina
Mnohé bežné anglické slová stále odhaľujú svoje staroanglické korene napriek stáročiam zmien výslovnosti a pravopisu.
Zdroje
Dátumy a tvary sú stručné študijné prehľady. Pravopis sa líši medzi rukopismi, nárečiami a modernými vydaniami.
- The Unicode Consortium, Latin script charts
- Old English Online, jazykový kurz a história
- Bosworth–Toller Anglo-Saxon Dictionary
- Peter S. Baker, Introduction to Old English, 3. vydanie